Cudzinec v cudzine

Autor: Martina Vrzalová | 2.9.2012 o 17:50 | (upravené 18.9.2012 o 0:48) Karma článku: 13,55 | Prečítané:  560x

Meškala som – zas... Samozrejme, bez prístupu na internet som sa v Kodani zopár dní statočne zamotávala, a chtiac-nechtiac spoznávala množstvo nepodstatných uličiek a zákutí. Nakoniec sa mi však, vďaka múdremu telefónu, vždy podarilo nájsť cieľ mojej cesty – s klasickým polhodinovým oneskorením. Aby som nerušila prednášku, sadla som si čo najbližšie k dverám v hornej časti miestnosti, kam zvuk až tak kvalitne nedoliehal, teda ma nanešťastie nerušil v mojich myšlienkach. Presne vtedy sa dostavil pocit neistoty o správnosti môjho rozhodnutia.

 

Začiatkom augusta ma prijali na odbor International Business (Medzinárodý obchod). Vedela som, že je to kvalitný program – že je podľa nárokov na prijatie tretím najťažším v Dánsku (po medicíne a psychológii) som sa dozvedela až na mieste. Rozhodla som sa však drobný šok prekonať a brať to množstvo inteligenciou a skúsenosťami nabitých mozgov okolo mňa ako výzvu a inšpiráciu. S tým som predsa do Dánska šla, že to bude výzva.


Prekvapil ma aj fakt, ako málo medzinárodných študentov sa na tomto ,,najviac medzinárodnom” programe nachádza. Celkovo nás je len 13 (z toho asi polovica sú Švédi) na cca 160 Dánov.
Nevadí, aspoň sa rýchlejšie naučím ten ich super zvláštny jazyk.

Títo Dáni sú ale poriadne ,, medzinárodní”. Je tu viac než bežné zobrať si po strednej škole rok voľna a cestovať, bádať, spoznávať... Ale cestovaním nemyslím týždňové výlety Ryanairom za pár eur. Väčšina študentov strávila rok alebo dva spoznávaním Ázie, Ameriky, Austrálie. Alebo všetkých troch kontinentov naraz. Vety tu často začínajú štýlom: keď som bol pol roka v Číne, a ja keď som robila dobrovoľnú prácu v Japonsku, učila angličtinu deti v Indii, cestoval po Južnej Amerike, opíjal sa s kamarátmi v Šanghaji, navštívila sestru na Filipínach, študovala v Sydney a – nikdy som vlastne nebol vo východnej Európe. To posledné je väčšinou reakcia na môj príbeh z posledného roku.
Stretla som tu maximálne 2-3 študentov, ktorí strávili celý svoj život v Dánsku.
Tak asi preto ten názov odboru:-)

Späť k téme.
Sedím na prednáške a počúvam 23-ročného CEO (výkonný riaditeľ) rozprávať o svojich úspechoch, víziách, motivácii, skúsenostiach, práci a je mi ho vlastne ľúto. A študentov, ktorí ho uprene sledujú a hltajú každé slovo, sčasti tiež. V osmenástich začal pracovať ako burzový maklér, postupne sa popri štúdiu na CBS posúval na kariérnom rebríčku. Je právom hrdý na to, čo dokázal, priznáva však, že k takému obrovskému úspechu v tak nízkom veku jednoznačne patria obety. Každým ďalším slovom utvrdzuje moje presvedčenie, že vlastne ani nestihol žiť. Sám vraví, že to bola tvrdá práca,  celý deň a celú noc, odrazilo sa to na jeho vzťahu s priateľkou, kamrátmi, rodinou ale stále si je s pýchou istý, že urobil dobre.

Pýta sa nás na naše názory – ako chceme zmeniť svet, aké spoločnosti chceme založiť, aké máme plány. Keď sa chvíľu všetci ostýchajú, povzbudí nás vetou: ,,no poďme, musíte mať predsa hlavy plné nápadov, vy ste predsa IB!” Povzbudenie zaberie a hneď je hore pár rúk, a už sa halou ozývajú premyslené plány, ako založiť tú a tú spoločnosť, prečo práve tá ich spoločnosť ovládne trh, niektorí si ju vlastne už aj založili a pracujú na jej rozvoji. Rečník prejavuje spokojnosť.

A ja sa úplne vážne zamýšlam, čo som to do kelu spravila... Nemám plán, nemám predstavu o mojej budúcnosti. Samozrejme, sú určité veci, ktoré by som v živote rada dosiahla, ale na prvom mieste nie sú rozhodne tie, ktoré behajú po rozume väčšine mojich ambicióznych spolužiakov – úspech, prestíž, masívna spoločnosť, peniaze, domy, autá, moc, sláva... Presne to z nich totiž sršalo na spomínanej prednáške. A ja som, napriek tomu, že som už precestovala na naše pomery nemálo krajín, po prvý krát zažila ozajstný pocit cudzinca v cudzine.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?