Tam, kde nie sú ploty

Autor: Martina Vrzalová | 21.9.2012 o 22:52 | Karma článku: 12,31 | Prečítané:  1586x

Tam, kde sú odpovede milé. Tam, kde sa vám snažia pomôcť. Tam, kde sa všetci usmievajú. Tam, kde tak často prší. Tam, kde sa momentálne nachádzam.


Kodaň, Solrod Strand

V prímorskom meste 30 kilometrov vzdialenom od Kodane sa dočasne zastavila moja strastiplná cesta za strechou nad hlavou. Prečo práve tu? Pre toto: "Najhoršie na začiatok"......

Ale miesto je to krásne.



A ľudia tu nemajú ploty.



Neviem prečo sa o Dánoch hovorí, že sú rezervovaní a držia si svoj odstup. Mám taký pocit, že odstup, čo si od cudzincov držím ja, je oveľa väčší ako ten dánsky. A hlavne tá ochota pomôcť mi, ako prišelcovi z východu, stále v tom najlepšom slova zmysle, vyráža dych .
Prišla som pred mesiacom. Lietadlo meškalo, teda som brány mesta prekročila okolo druhej v noci. Po vystúpení z metra a vyvezení sa hore eskalátormi, ma čakalo nemilé prekvapenie. Dlhokánske schody... Moja batožina vážila dokopy asi toľko, čo ja. Tak som tam chvíľu len bezmocne stála a pozrela striedavo na schody a na kufre. Po krátkom zvážení situácie ma nenapadlo nič lepšie, ako niekoho poprosiť, nech mi aspoň jeden z kufrov vynesie. Nemusela som dlho čakať, len som sa obzrela, nepovedala ani slovo a dvaja dánski mládenci stáli pri mne ochotní pomôcť. Ani som nedúfala, že to pôjde tak hladko. Stanica metra bola totiž v noci z nedele na pondelok takmer ľudoprázdna. A vyniesli mi oba kufre. Poďakovala som, usmiali sa, opýtali sa ma načo som prišla. Odpovedala som a všetci sme pokračovali vo svojej ceste. A ani to nebolelo. Obyčajný, krátky, milý rozhovor a pozorné gesto a hneď som sa aj napriek únave cítila lepšie.
Kvôli zdržaniu lietadla som, samozrejme, nestihla plánovaný autobus. Tak som napísala sms-ku dievčine, u ktorej som mala prvé dva týždne bývať, že prídem asi o 2 hodiny neskôr, ako bol pôvodný plán. Na moje počudovanie, jej odpovede boli stále milé, bez najmenšieho náznaku nervozity či rozčúlenia z únavy a z môjho neprestajného odďaľovania príchodu. Ostala hore do pol 4-tej rána, vyzdvihla ma na zastávke aj s jej bratrancom, ktorý mi odniesol kufre. Ráno vstávala o šiestej do práce. A jej brat mi dobrovoľne, hodinu na to, ukázal cestu do školy. A ja som nemala slov... Ostali sme kamarátky.

Po dvoch týždňoch ma autom vyzdvihla Birgitte, milá účtovníčka z Kodanskej Univerzity, majiteľka krásneho domčeku s výhľadom na more v meste Solrod. Že aby som sa nemusela s toľkými kuframi predierať prepchatými stanicami metra a vlaku.
Pred týždňom mala 53. narodeniny, tak som na chvíľu zahliadla aj pár členov jej rodiny. Mala tu syna, ktorý ma stretol v kuchyni, ponáhľal sa na futbalový zápas, no aj tak sa ma stihol opýtať, či sa mi tu páči. Mala tu sestru, s ktorou som prehodila pár viet a na druhý deň mi Birgitte od nej odkázala, že som viac než vítaná v jej dome na severe Dánska, ak sa niekedy rozhodnem prebádať aj ostatné časti krajiny. A s Birgitte skoro každý deň prehodíme pár slov, a ak nie, nechá mi milý odkaz, s prianím pekného dňa alebo vyjadrením súcitu nad mojím ťažkým životom študenta, a že nech nezabudnem tie hrubé knihy nachvíľu aj odložiť.
Každý deň vediem milé náhodné rozhovory s úplne neznámymi ľuďmi na zastávke autobusu, na úrade, v obchode, v autobuse, v škole, všade. Keď náhodou spomeniem, že hľadám bývanie v Kodani, hneď prehľadajú zoznam kontaktov v telefóne a posunú mi čísla známych, ktorí môžu mať voľnú izbu. Keď neviem kde vystúpiť z autobusu, šofér zastaví, prezrie mapu alebo zoznam zastávok a z tej mojej sa nepohne dokiaľ ma nevidí vystúpiť. A nakoniec, no nie v poslednom rade, keď zistím že v obchode neberú VISA karty, a že v peňaženke sa mi povaľuje len zopár posledných deravých mincí, úplne neznámy človek stojaci za mnou, sa rozhodne zaplatiť časť nákupu, ktorú tie moje drobné nepokryjú.
Tak nech mi nikto nehovorí že Dáni sú chladní a odmeraní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?