Že nech stále nechválim..

Autor: Martina Vrzalová | 9.11.2012 o 17:17 | (upravené 9.11.2012 o 19:29) Karma článku: 9,49 | Prečítané:  676x

Aby ste si náhodou nezačali myslieť, že štúdium v Dánsku je len prechádzka ružovou záhradou (alebo alkoholickou záhradou), kde sa na vás všetci len usmievajú, so všetkým ochotne pomáhajú a všade naokolo je pekne a bezpečne... Aj keď nič z toho nevylučujem, nájde sa tu pár vecí, ktoré sú pre prišelca skutočná bolesť v zadku (to tie doslovné preklady). :-)

Nedá sa tu vyznať!

Kamarátky mi vždy hovorievali, že mám asi v hlave vstavanú GPS. Nevedeli si inak vysvetliť, ako je možné, že vždy nájdem tú správnu cestu. No, musím ich sklamať. Nenájdem. Nie v Kodani. Jasné, že sa mi vždy nakoniec podarilo dostať, kam bolo treba, no moje meškania boli značné a časté. A to som okrem tej osobnej, používala aj GPS v mobile. Ulice sú tu ale poprepletané záhadným spôsobom a až príliš často sa mi prihodí, že sa ocitnem niekde, kde som vôbec nechcela byť a som skalopevne presvedčená, že som šla správnym smerom. Občas sa tá Kodaň asi otáča. Alebo aspoň ulice sú každý deň pospájané nejak inak. Lepšie vysvetlenie nevidím.
Trvalo mi asi mesiac kým som si zvykla kade sa kam ide, ktoré uličky a križovatky sú zradné a ľahko vás zmätú, kde sa nachádzajú zastávky metra, vlaku, autobusu a ako sa medzi nimi pohybovať, a kým som sa naučila dostatočne dobre ovládať spomínanú GPS. A potom som sa presťahovala. Prestala som chodiť mestskou a prišla o mobil aj s navigáciou. A tak som sa ocitla opäť na začiatku, presne tam, kde som bola pred mesiacom.
Stratená.
No tentokrát na bicykli. Bola by to predsa škoda nevyužiť posledné „teplejšie" dni, skutočnosť, že Kodaň je relatívne malá a možnosť zapadnúť do davu.
No prvý týždeň som z nového bytu nešla do školy dvakrát rovnakou trasou. A vždy som sa k nej dostala z inej strany.
Počas prvých dní jazdenia na bicykli si treba zvyknúť aj na poriadne hustú premávku. Bicykel je tu najpoužívanejší dopravný prostriedok, častejší ako nohy, takže treba byť pri brázdení cyklistických chodníkov opatrní a dávať pozor na niektorých ,,pretekárov", pre ktorých je predbiehanie pred križovatkou a spôsobenie drobného šoku slušnýcm cyklistom tým, že prefičia centimetre od nich adrenalínovým zážitkom.
Najväčší problém začiatočníka je ale ten, že bicykel už nejazdí sám ako metro. Doslovne. Žiaden šofér, metro si jazdí automaticky a vy môžete cez čelné sklo sledovať tunel pred sebou. Alebo aj za sebou. Pri štipke predstavivosti sa cítite ako na skutočnom roller coaster-i. Technika občas samozrejme zlyhá a zrazu idete opačným smerom, ako bol pôvodný plán. No to sa stáva len zriedkavo. Možno tak dva krát za mesiac.

Späť k príbehu, ako som prišla o mobil a spolu s ním aj o môjho pomocníka pri prechádzaní spletitými ulicami Kodane. Aj tu sa kradne. Aj keď si zo mňa spolužiak s presvedčením, že severania sú bez výnimky čestní, často kamarátsky uťahuje, že čo som dnes ukradla a poslala do východnej Európy (áno, to sú tie ich asociácie so Slovenskom), ja mu to samozrejme oplácam ironickými poznámkami o množstve gélu v jeho vlasoch a nie zrovna mužnom štýle obliekania sa - obe veľmi typické pre dánov, kradne sa asi všade. A šikovní zlodeji vám vytiahnu z kabelky po čom im srdce zapiští. Či ste v Kodani alebo v Bratislave. Alebo v Barcelone. Tam som strávila jeden podarený týždeň posledného leta a pred vreckármi nás varovali na každom kroku, denne niekoľko krát. Tak sme si kabelky poriadne zatvárali, cenné veci nechávali doma. Tuto to však nečakáte. Každý hovorí len o tom, ako je tu bezpečne. No je to veľkomesto. A možno tu nejaký Španiel akurát trávil dovolenku. Aj keď neviem, čo by ho k tomu viedlo. Počasie určite nie!

Každé ráno, keď sa zobudíte do šedými oblakmi zakrytého východu slnka, je to boj s tou istou dilemou - Idem na bicykli, aj keď pravdepodobne zmoknem? Alebo obetujem tie dve eurá na jednu krátku cestu metrom ? Väčšinou to vyhrá ekonomické cítenie a bicykel. A vrátite sa mokrý ako myš.
Dážď, vietor, zima a časté používanie však nie sú faktory ktoré by pomáhali udržať bicykle v dobrej kondícií. Teda sa často kazia. A opravári na tom dobre zarábajú. Keď som sa opýtala, koľko by stála oprava mojej prehadzovačky, pomenší opravár, pravdepodobne arabského pôvodu, s takmer žiadnou znalosťou angličtiny, mi na papierik napísal číslo 550 DKK = okolo 70 eur. Za jednu malú opravu. Tak som si povedala že to dočasne zvládnem aj na prevode jedna. Nech majú tí ,,pretekári", aj všetci ostatní koho predbiehať. A prevodovky tu aj tak nemajú bicykle kvôli kopcom, ale hlavne kvôli vetru. A fúka pomerne často, tak vtedy tá jednotka aj celkom vyhovuje. Inokedy vyzerám pri bicyklovaní, ževraj, ako škrečok v koliesku J . Veď si to dám raz opraviť...

Keď si zvyknem na tie ceny... Číselne sú v podstate také, ako na Slovensku. Predtým, ako sme prešli na euro. A tiež sú v korunách. Len v porovnaní s bývalými SK treba násobiť štyrmi.

Aj úrady sa občas vzdialene podobajú tým našim. Prisťahovalci tu potrebujú povolenie na pobyt a CPR (to funguje, približne, ako u nás občiansky preukaz alebo rodné číslo). Väčšinou to je vybavené raz dva, no v niektorých prípadoch na vás zabudnú. A ja som pravdepodobne ten prípad. Zatiaľ bezúspešne bombardujem úrad telefonátmi a e-mailami, aby som si konečne mohla vybaviť účet v banke, či zmluvu s telefónnym operátorom. Lebo bez CPR akoby ste ani neboli. Nepodarí sa vám vybaviť dokopy nič. Prečo nejdem na ten úrad osobne? No lebo je to 30 kilometrov ďaleko. V mieste môjho bývalého bydliska, v Solrød-e.

Totiž, za prvý mesiac a pol sa mi podarilo presťahovať sa tri krát. Nájsť si bývanie v Kodani vyžaduje obrovskú dávku trpezlivosti a šťastia. Viacero študentov tu zo začiatku funguje tak nejak kočovne. A hlásiť sa treba vždy na úrade toho súčasného bydliska, a keď sa presťahujete, nahlásiť nové bydlisko. Lenže ťažko, keď oni vás ešte nestihli zaregistrovať na tom predošlom.
Keď sa im snažíte dovolať, stretnete sa s automatickými odpoveďami v dánčine. Alebo aj keď chcete zaplatiť pokutu, ktorú ste dostali v metre, lebo ste si zabudli doma mesačný lístok (za ktorý ste už zaplatili v prepočte 140 eur a ešte vám veselo nasolia pokutu), nebude to také jednoduché, pokiaľ im nerozumiete.
Totiž aj keď by človek naozaj chcel, pri predieraní sa omáčkami v hrubočizných knihách písaných autormi, ktorí sú platení od slova, čo si zakúpite za nekresťanské peniaze v škole, vám na dánčinu dostatok času nezostane. Lebo na dánčinu treba ozaj veľa času. Niektoré zvuky mi občas pripomínajú dorozumievanie sa z dôb neandrtalcov a spojitosť medzi písaným a hovoreným slovom je minimálna, často žiadna. Pre ilustráciu stlačte play. Keď sa vám podarí správne vysloviť túto krémovú lahôdku, až potom vám domáci povedia, že konečne viete Dánsky.

Ja len aby ste vedeli...
Lebo sa zas plánujem vrátiť k pozitívnym článkom.
J

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?